Byť mladým hráčom najrýchlejšej hry na svete nie je žiaden ľahký údel. Budíte sa deň čo deň o pol piatej ráno len a iba preto, aby ste stihli ešte pred školou tréning. Všetok voľný čas po škole taktiež rozdeľujete medzi hokej a štúdium, pretože predsa chcete, aby z vás v živote niečo bolo. Avšak pride čas, kedy bude nutné urobiť rozhodnutie. Máte schopnosti na presadenie sa v najlepšej lige sveta, alebo nie?

 Onedlho pride čas, pre začínajúce talenty tak podstatný. Hovoríme samozrejme o drafte, kde sa tie najprenikavejšie talenty ukazujú vo svelte reflektorov. Tímy si následne vyberajú jeden po druhom a vy len ticho čakáte, kedy padne vaše meno. U nás sa atmosféra draftu nedá s ničím príliš dobre porovnávať a kto ju nezažil, veruže si nevie predstaviť, ako sa to v USA vlastne vníma. Vtedy sa obvykle zíde celá rodina (za predpokladu, ak má daný hráč reálne šance preraziť) a držia mu spolu palce. Potom už ostáva len obliecť si dres nového klubu s vaším menom na chrbte a mate vymaľované.

 Existujú však aj ľudia, ktorí to na ľade ďaleko nedotiahli, a preto oceňujú skôr možnosť zahrať si v NHL aj bez ranného vstávania, tréningov, či de facto akejkoľvek fyzickej námahy. Nepodceňujme ale ani nutnosť tréningu minimálne v oblastí rúk a prstov, pretože tie budú jazýčkom na váhach, znamenajúcimi rozdiel medzi úspechom a zlyhaním. Rok sa nám teda opäť zišiel s rokom a my v rukách držíme nové “enháelko”, s krycím číslom 11. Kam sa tento titul ešte môže posunút? Čo nové nám prináša (ak vôbec)? Má vôbec význam si ho kupovať?

 Ako som už v odstavci vyššie naznačil, u mňa sa podľa svojich titulov série NHL orientujem v minulosti. Ak si napríklad neviem spomenúť, koľko rokov už vlastním konzolu Xbox 360, stačí ak sa prehrabem titulmi na poličke a nájdem najstaršie NHLko. To teda logicky znamená, že patrím medzi tých hokejovo – pozitívnych hráčov, ktorí majú doma na poličke všetky NHL tituly. Vďaka Bohu za to, že EA zrušili iba výdávanie titulu na PC, čo sa mňa osobne teda vôbec nedotklo. Povedzme si ale úprimne, nie každý má zvyšných cca 50eur na nákup nového NHL titulu každý rok, a preto som si manažérsky vytýčil cieľ, poňať túto recenziu ako odporúčanie, či sa vám oplatí kúpiť si ju. Ide v podstate iba a len o môj (skromný) názor, tak ak s niečím nesúhlasíte, pokojne sa obráťte na lampáreň:).

 Pri prvom pohľade na obal, ako aj na prvé obrazovky samotného titulu vám nemôže ujsť, že sa najnovšími šampiónmi stali Chicago Blackhawks. Z každej strany na vás totiž vykúka pán Jonathan Toews, dvíhajúci po svätom grále asi druhý najznámejší pohár na svete. Výber jazyka hneď v pred – úvodnom menu je taktiež verný tradícii, a preto si aj hráči milujúci češtinu prídu na svoje. Ak sa však pozrieme bližšie do menu samotného, upútajú nás vlastne klasické voľby. Z hľadiska dlhej a náročnej sezóny si môžete zahrať celých osemdesiatdva zápasov. Kto však chce, ten sa môže „šupnúť“ rovno do play off. Taktiež nechýba možnosť zahrať si svetový šampionát. Túto možnosť asi využije omnoho viac hráčov ako v minulosti, pretože už budúci rok sa Majstrovstvá sveta uskutočnia práve na území Slovenskej republiky. Ďalším plusom je aj absencia kupovania drahých vstupeniek, či nutnosť dívať sa na nášho „excentricky nádherného“ maskota Goooooolyho. Ak máte na jazyku otázku, či naše družstvo prešlo konečne tak trochu renováciou, áno stalo sa tak. V bránke je konečne od základu nastavený Jaro Halák, čo ohromne oceňujem. Z hľadiska kvality sme si však oproti minulosti trochu pohoršili, čo bezprostredne súvisí s odchodom mnohých skvelých hráčov do hokejového dôchodku. Ale k tomu sa ešte dostaneme.

 Osobne som veľmi ocenil neustálu prítmnosť vytvorenia si vlastného tímu, ktorý si následne bez problémov zameníte za existujúci tím a viete si s ním zahrať sezónu. Samozrejme existuje aj možnosť tradičného Fantasy Draftu, no kto nedisponuje všetkým časom sveta, tomuto aj táto malá vylepšenina vyčarí úsmev na tvári. Nezabúdajte však na platový strop, pretože ten dokáže pekne okresať vaše prvotné predstavy.

 Dojem po spustení prvého zápasu je nadmieru dobrý. Základné nastavenia sú síce tak trochu spomalené (s pomalými prihrávkami, lámaním hokejok ako na bežiacom páse, či rýchlosťou hry na úrovni slimačieho tempa), ale to predsa nie je nič, čo by sa nedalo zmeniť. V duchu tradície si teda viete svoj herný zážitok nastaviť presne podľa svojich osobných preferencií. Z hľadiska kamier, či komentátorov nie je nič nové, pretože pridaných „hlášok“ je naozaj ako šafránu. Prejdime ale teraz k veciam, ktoré sú úplne a zbrusu nové.

 Spomínané lámanie hokejok bolo dlho ohlasované, a preto si hráči na túto novinku právom brúsili zuby ako bobry v čase stavania hrádzí. Ako to ale celé funguje? Tak napríklad pri snahe o strelu spoza hráča sa vám častokrát stane, že o jeho výstroj tú hokejku naozaj zlomíte. Rovnaká rovnica platí aj v prípade blokovanie striel, tesne predtým ako vystrelíte. Istotne nie je nič príjemné dostať zlomenou hokejkou do hlavy, avšak naši virtuálni hokejisti si aj na toto budú musieť zvyknúť. Čo oceňujem už omnoho menej je hlavne intenzita, s akou sa toto „lámanie hlava – nehlava“ na ľade deje. Pôvodné nastavenia zrejme chceli ukázať túto novú vlastnosť tak často, ako to len šlo. Akurát to tak trochu prehnali, pretože aby hráč polámal v rámci jedného striedania dve hokejky, to už by bolo aj na mňa veľa. Rovnako tak dokážu hráči po novom hokejky aj púšťať na ľad (či už vlastnou, alebo cudzou vinou). V oboch prípadoch teda nasleduje rýchly šprint na striedačku, po úplne novú hokejku. V kritických momentoch vás to dokáže poriadne nahnevať, pretože tak na istý čas prichádzate o cenného hráča. Jednoznačne ide o krok správnym smerom, no túto novú funkcionalitu si užijete až vtedy, ak si podstatne znížite početnosť jej objavovania sa na ľade.

 Systém vhadzovania (alebo buly ak chcete) taktiež prešiel veľkou renováciou. Celé sa to ovláda omnoho komplexnejšie, čo má za následok zvýšený význam vhadzovania ako takého. Je teda iba na vás, aby ste si vybrali, ako vlastne k celej situácii pristúpite. Na výber máte napríklad vhadzovanie úplne pokaziť, naraziť do protivníka, či priamo z vhadzovania vystreliť na brankára. Ovládanie je vskutku jednoduché, ale trochu zvyku si to predsalen žiada. Osobne som mal možnosť to vyskúšať s xboxovým ovládačom, a po pár zápasoch dokážem vyhrať aj viac ako 75percent vhadzovaní za zápas. Pre mňa osobne jednoznačne veľké plus.

 Čo však na druhej strane trochu zamrzí, sú výkony brankárov. Áno, oproti minulosti majú pekné všakovaké zákroky, no aj tu EA tak trochu príliš pritlačila na pílu. Brankárske zákroky častokrát pôsobia až zmätkársky, a vy neviete na čom to vlastne chlapíci v maskách vlastne fičia. Raz dostanú úplne lacný gól, inokedy po vzore Dominika Haška „strihajú“ betónmi vo vzduchu ako keby v nich mali zo dve stáda mravcov. Rovnako im už nedáte tak jednoducho gól po prihrávke krížom cez bránkovisko, ako napríklad v NHL 10. Do môdy idú skôr strely príklepom z medzikružia, z ktorých najmä na nižších úrovniach obtiažnosti strelíte gól takmer vždy. Až komicky pôsobia tzv. „skrumáže“ pred bránou, keď podľa mňa ani pán rozhodca nevie, kde ten puk vlastne je.

 Ako som už naznačil, prišiel čas porovnávania s NHL 10. Tak po prvé, 11tka je omnoho prelomovenjšia, ako bola 10tka. Na jednej strane je to síce super, avšak na strane druhej si práve týmto možno získa omnoho viac nepriateľov, ako doteraz mala. Zvyknúť si na novinky nie je úplne jednoduché, a to nielen preto, lebo zvyk je železná košeľa. Taktiež zabudnite na nacvičené akcie z rokov minulých, ak chcete streliť gól, musíte sa prispôsobiť. Mňa osobne najviac irituje práve lámanie hokejok, ktoré miestami pôsobí až strašidelne. Uvediem príklad. Korčulujem si v strednom pásme, čakám na prihrávku. Pomalá prihrávka letí, reku idem si ju prebrať a založim akciu. Asi o sekundu nato mi tento od chrbta letiaci puk zláme hokejku  asi na „milión“ kusov a ja sa nestačím diviť. Nasleduje šprint na striedačku, puk získava protivník a ide do protiútoku. Toto sa nedá vysvetliť inak, ako chyba v kóde:).

 Kto si doteraz nekúpil ešte žiadnu hokejovú hru, pre toho je NHL 11 nevyhnutnosť. Kto už nejaké tie staršie edície vo svojej knižnici má, tomu taktiež NHL 11 vrelo odporúčam. No a kto má doma NHL 10 a je s ním prudko nespokojný, tomu ho odporúčam taktiež. V tejto iterácii je toho naozaj mnoho nového. Niečo je pozitívne (zahrnutie nižších kanadských súťaží, nový systém vhadzovania), niečo menej pozitívne (lámanie hokejok), avšak v globále ide o veľmi kvalitný titul hodný pozornosti. Mojím najväčším je už druhý rok po sebe absencia ruskej ligy KHL. Mohlo by to znamenať, že v EA pracujú na novej sérii, ktorá sa bude zameriavať práve na túto ligu? Iba čas ukáže, ako to vlastne celé je.

naše hodnotenie: 90%