Z času načas sa v hernom svete objaví titul, ktorý si musí obľúbiť naozaj každý. Tieto akési raritné prípady, kedy názorová rozdielnosť hráčskych duší akoby stratila na význame a každý si predmetný herný klenot užíva bez náznaku akéhokoľvek reptania, sú samozrejme ojedinelým zjavom a preto je im potrebné venovať obzvlášť zvýšenú pozornosť. Možno moje nasledujúce tvrdenie v nasledujúcich dňoch vyvráti nejeden kvázi-legendárny herný bard, ale ja si skrátka nemôžem pomôcť. Totižto, Castlevania: Lords of Shadow je presne tým ideálnym mixom všetkého čo máme na hrách radi, že ju skrátka nemôžem neodporučiť každému. Synergia esenciálnych faktorov zábavnosti sa v novej Castlevanii skĺbi do tak chytľavej podoby, že aj svojho času rovnako ojedinelý počin God of War, má v kontraste s dnešným titulom problém pochytiť dych. A nie je to len vecou zjavnej inšpirácie prvého menovaného. Druhým menovaným nová Castlevania dokazuje, že správnym prístupom je možné aj recyklované nápady pretvoriť do niečoho, na čo sa určite tak skoro nezabudne. Ak ale mojim veľkohubým superlatívom (ne-zámerne pripomínajúcim populistické predvolebné báchorky) aj naďalej neveríte, na nasledujúcich riadkoch vám predkladám statný dôkazový materiál, ktorý by mal jednoznačne potvrdiť moju domnienku o aktuálnej Castlevanii ako jednej z naj herných udalostí tohto roka! Tak teda, začíname.

Hneď na úvod je potrebné vyložiť určité karty na stôl - aj napriek tomu že na prvý pohľad sa Castlevania:LOS javí ako jednoliaty klon série God of War, skutočnosť je nepomerne komplexnejšia a vyrovnanejšia, predovšetkým v zmysle nápadov, prevzatých z iných úspešných herných počinov. Klasické atribúty hack´n´slash akcie God of War sa v prípade Castlevanie miešajú s množstvom iných herných prvkov, majstrovsky spracovaných v tituloch ako Shadow of The Colossus, Devil May Cry, Prince of Persia či Uncharted, pričom výsledný guláš je ale natoľko chutný, že mu jednoducho nebudete vedieť odolať. Je preto na mieste vás upozorniť, že aj napriek nevyhnutným porovnaniam s inými titulmi nechýba Lords of Shadow svoja vlastná identita, ktorá je dostatočne silná na to, aby ste hru mohli považovať za čosi viac, než len sprostú vykrádačku nápadov.

Na to, že singleplayerové ťaženie Castlevanie dosahuje priam extrémnej dĺžky 20 hodín (u sekačiek tohto typu vec po pravde nevídaná - pre porovnanie, God of War 3 vám vydrží nejakých tých 6 hodín), je príbehová línia relatívne komorná a počtom postáv ako aj celkovým popisom herného sveta nepôsobí ako niečo, čo by si vyžadovalo tak dlhočiznú hernú dobu. Opak je ale pravdou. Skromná zostava herných charakterov (dajú sa spočítať na prstoch jednej ruky) umožnila autorom veľmi pekne vybudovať ich psychológiu resp. vnútorné pohnútky, ktoré sú hnacím motorom ich konania. Gabriel Belmont, hlavný hrdina príbehu a súčasne aj člen bratstva svetla (akýsi rád rytierov) sa po vražde svojej manželky vydáva na strastiplnú púť, s cieľom získať bájnu masku Bohov a pokoriť tak trojicu pánov temna, bytostí, ktoré priniesli do sveta skazu, utrpenie a bolesť. Navonok skromný a utiahnutý chlapík ale nemá v pláne stať sa hrdinom či nejakou „celevriťou“. Jeho motivácia je prostá – získať priazeň bohov a možno, možno tým priviesť svoju milú späť zo sveta mŕtvych. K tomu ale bude potrebovať viac než silnú vieru a bájny kríž, slúžiaci ako zbraň. A práve tu na scénu vstupujete vy, aby ste v koži Gabriela ukázali všetkým tým lycanom, upírom, trollom a kdejakej hávedi, že tvrdenie „ísť si za cieľom aj cez mŕtvoly“ nemožno brať na ľahkú váhu.

Samotná štruktúra singleplayerového ťaženia je tvorená dvanástimi obsiahlymi chaptermi, vrámci ktorých prechodíte herný svet doslova krížom krážom. Keďže maska Bohov pozostáva z trojice do seba zapadajúcich kusov, získanie každého z nich (samozrejme, sú vo vlastníctve pánov temna) vás preto zavedie do prakticky sústavne odlišných herných prostredí, ktoré – povedzme si pravdu – patria medzi jednu z hlavných devíz novej Castlevanie. Každý z cca 50 podlevelov je totižto iný. V jednom momente sa brodíte hustým bahnom lokálnych močiarov, hneď na to nechávate oči vypadnúť z jamiek pri prechode cez začarovaný les, aby ste následne svojou nohou vstúpili do prastarých ruín, vyvolávajúcich obrovskú vlnu melancholických emócií. A to sme prosím pekne ešte stále len v rozmedzí dvoch chapterov! Na vašej púti totižto skôr či neskôr navštívite rovnako vizuálne šťavnaté lokality ako bravúrne spracovaný a patrične majestátny kaštieľ upírov, malebne zasneženú dedinku na úpätí hôr, opustené katakomby a podzemné jaskyne či v závere aj samotné podsvetie, dokazujúce,  že pekelný svet je ešte stále možné vyobraziť originálne a nápadito. Každý každučičký level je skrátka pastvou pre oči a dušu a aj keď som sa akokoľvek snažil pristupovať k hre zmlsano a prieberčivo, ani jedna lokácia mi neprišla otravná či nebodaj nudná. Čo je taktiež podstatné je skutočnosť, že všetkých 50 úrovní do seba zapadá ako dieliky puzzle, pričom autori postupnosť chapterov koncipovali tak, aby s pribúdajúcimi odohranými hodinami hra viditeľne „chladla“ a temnela, vďaka čomu dochádza k majstrovej gradácii príbehu, ako keď tušíte že postupne sa schyľuje k záverečnej epickej konfrontácii a herný svet vám to dáva aj patrične najavo. Na margo vizuálnej hostiny, ktorú vám herné prostredia bez diskusií naservírujú (a to doslova na striebornom podnose), mám iba jednu výtku – keďže Castlevania po vzore série God of War využíva prostriedky statickej kamery (tzn. že každá lokácia ma pevne danú pozíciu snímania hlavnej postavy), v niektorých okamihoch dochádza k drobnej neprehľadnosti, v zmysle hráčovej orientácie „kam sa vydať“ alebo „ako sa dostať ďalej“. Nemusíte sa ale báť, žeby ste v hre blúdili – k uvedeným nejasnostiam dochádza naozaj len v ojedinelých zónach.

Herne je Castlevania: Lords of Shadow už spomínaným hybridom viacerých prvkov, videných všade navôkol. Tzn. že v sebe zahŕňa ako masívnu porciu akcie, tak aj rovnako vyvážený adventurácky aspekt vrátane občasných logických hádaniek, tu a tam spomaľujúcich inak doslova diabolské tempo vášho napredovania. Je zrejmé, že autori výberom herných mechanizmov príliš neriskovali a preto sa v hre nedočkáte nejakých extrémnych noviniek, ktoré by vybočovali zo zabehnutých štandardov. Puzzle zložka tak svojou intuitívnosťou a logickosťou riešenia problémov nepotrápi ani ľudí s podpriemerným IQ, zatiaľ čo prieskum terénu a zdolávanie prekážok Prince of Persia-style vhodne preklenie pasáže, v ktorých ku slovu pre zmenu prídu frenetické ale pritom vždy ukážkovo prehľadné šarvátky so silami temna. Skrátka, poctivo vykonštruovaný gameplay, taký, aby potešil každého a sklamal naozaj len tých, EMO pozitívnych.

U akčnej zložky sa ale pre istotu na moment zastavím. Hlavný hrdina má narozdiel od takého Krata k dispozícii iba jednu jedinú zbraň, s ktorou si musí vystačiť po celú dobu svojho výpravného ťaženia. Sprvu sa tak môže zdať, že bitky tým zákonite utrpia na variabilite, ale nenechajte sa zdanlivo obmedzeným zbraňovým repertoárom zmiasť. Totižto bojový kríž, ktorým sa hrdina oháňa podobne ako jeho kolega v blades of chaos, je doslova všestranným pomocníkom do každej situácie a okrem jeho aplikovania v rámci zdolávania priepastí či vysoko položených miest vynikne hlavne ako zbraň, pred ktorou sa nemá žiaden tvor skutočne v bezpečí. Pestrá paleta úderov a kômb dokáže v rukách skúseného hráča vykonať s akýmkoľvek netvorom krátky proces, pričom to ale autori s paletou hmatov a útokov neprehnali a namiesto desiatok a desiatok viacmenej zbytočných kombinácií poskytli hráčovi takú variabilitu súbojov, aby každá nová, čerstvo sprístupnená abilita mohla byť v boji naplno zužitkovaná. Okrem štandardného koncentrovaného a skupinového útoku si tak Daniel postupom času sprístupní údernejšie a efektívnejšie zakončováky, ktorých diverzita sa ešte väčšmi znásobí aktivovaním jedného z dvoch magických smerov. A tak zatiaľ čo svetlá mágia vás v prípade úspešných zásahov postupne vylieči, jej temná verzia naopak zvýrazní damage, ktorým počastujete vašich protivníkov. Samozrejme, v oboch magických módoch získava postava ďalšie osobitné spektrum bojových schopností (niečo ako berserk mód), takže v súčte všetkých vlastností a abilít sa nemusíte obávať, že by ste boli odkázaní iba na nudné spamovanie jedného komba. Nechýba ani tradičné vylepšovanie ako bojového kríža (strieborný hrot proti upírom, bolestivo pichľavá reťaz a pod.) tak aj jednotlivých ukazovateľov (hľadanie a zbieranie farebných gemov, ktoré vám postupne navýšia zdravie, resp. množstvo svetlej a temnej mágie), upgrade postavy o rozličné doplnky (démonická rukavica, krídla a pod.) či utilizácia sekundárnych zbraní, akými sú dýky, granáty so svätenou vodou či lahôdka v podobe vyvolania hrozivého démona, ktorý vás behom okamihu zbaví veškerej dotierajúcej hávede. Ako si teda môžete všimnúť, herná náplň síce neprekvitá originalitou, ale solídny základ prevzatý z konkurenčných titulov robí z novej Castlevanie náramne chytľavú záležitosť, od ktorej sa vám bude vstávať naozaj veľmi ťažko.

Ako som už spomínal, grafická prezentácia Lords of Shadow je bez diskusií nezabudnuteľným zážitkom a nebyť občasných frame-dropov, určite by sa jednalo o ašpiranta na titul najkrajšej hry tohto roka. Za dychvyrážajúcim vizuálom ale nezaostáva ani audio stránka, kde okrem špičkového profesionálneho dabingu zaujme predovšetkým pompéznym hudobným doprovodom, vhodne dokresľujúcim epický charakter tamojšieho sveta. Nemá preto zmysel ďalej pokračovať v zbytočnom pitvaní - Castlevania: Lords of Shadow je hitom jesene No. 1 a aj keď istotne nezaboduje v rebríčkoch hodnotenia a predaja tak, ako by si zaslúžila (svetu predsa vládnu casual jednohubky a nie hry s poriadnou výzvou pre hráča – trademark Castlevanie), stále sa jedná o tak brilantne zábavný herný počin, žeby ste ho rozhodne nemali nechať bez povšimnutia. Nebudete ľutovať!

naše hodnotenie: 90%