V 80. rokoch Disney natočil film TRON, ten bol na svoju dobu veľmi nezvyčajný. Odohrával sa vo virtuálnej realite. Všetko bolo nechutne vektorové, sledovali sme, ako sa hacker dostal do vnútra počítača a pokúša sa prežiť útok hlavného počítača, ktorý jednoducho nemá rád USER-ov. Stretli smesa so zaujímavou zbraňou, s bojovým diskom a pretekami lightcyclov, teda preteky svetelných motoriek, dalo by sa povedať, že to bol taký 3D snake. Na svoju dobu to bol veľmi podarený film.

No a uplynulo nejakých 20 rokov a v Monolithe sa rozhodli, že nás obdarujú možnosťou dostať sa do tohto sveta. Musím povedať, že som bol zo začiatku skeptický, akosi som nevedel, čo mám očakávať. Hry podľa filmov väčšinou za veľa nestoja. Ale nakoniec ma Tron dostal, hral som ho asi tak tri dni vkuse a prestal som, až keď bol úplný koniec. Čo ma na Trone tak dostalo, prinútilo to dohrať?

Všetko to začína, dalo by sa povedať, tam, kde končí film. Už dávnejšie bol vyvinutý spôsob, ako digitalizovať ľudské telo a preniesť ho do virtuálnej reality. Pracuje sa už len vlastne na korekčných algoritmoch, ktoré sú potrebné, keďže nič nie je dokonalé. A pri digitalizácii by sme mohli zdegenerovať. My sa dostávame do kože mladého hackera, študenta a syna výskumníka Alana, ktorý pracuje na týchto korekčných algoritmoch.

Ako obvykle sa na scéne vynorí niekto, a ide mu o niečo viac ako obvykle, ide mu o moc nadvládu nad celým svetom. To chce dosiahnuť vycvičením špeciálnych datawraithov, ktorými chce napadnúť všetky počítače na svete a získať tak kontrolu. Aby mohol datawraithov dokonale dostať do siete, potrebuje korekčné algoritmy, ale tie pozná len Alan, a tak sa ho pokúšajú podplatiť. Alan však ako správny výskumník je nepodplatiteľný, a tak prichádza k slovu hrubá sila a útok na Alanov počítač s cieľom získať korekčné algoritmy.

Všetko by im možno vyšlo, ale nikto nepočítal s nami. Stojíme akurát pri automate a hráme svoju obľúbenú hru, keď si nás zavolajú do laboratória. Tam nás ma3a umelá inteligencia Alanovho počítača digitalizuje a prenesie do virtuálnej reality. Urobí to, pretože my sme vlastne v jej ponímaní Alan 2, teda vyššia verzia programu ako Alan 1 (otec), a tak si myslí, že najlepšie budeme vedieť odstrániť vírusovú nákazu, ktorou sa pokúšajú útočníci vyradiť systém a dostať sa tak ku korekčným algoritmom. Tie sú obsiahnuté v starom projekte TRON, ktorý je niekde schovaný, a tak sa začína hon na dáta :-).

To bol tak zhruba príbeh, všetko sa to, samozrejme, x-krát skomplikuje, hádam som to všetko pochopil :-). Hneď po intre sme hodení do systému, ktorý nám ponúkne tutoriál, ten odporúčam prejsť, veľmi si tým uľahčíte štart a hlavne sa naučíte používať disk.

Prvé, čo ma očarilo, bola grafika, tá na obrázkoch vyzerá tiež super, ale v pohybe je to oveľa lepšie. Všetko je čierne, miestnosti sú jednoduché, ohraničené len vektormi, občas je problém zistiť, čo je zem, a čo už nie. Hrany žiaria a rozptyľujú sa, ich žiara sa mení podľa toho, ako sa k nim približujeme. Všade nuly, jedničky, rôzne prúdy dát. Chodia programy, ktoré vyzerajú ako ľudia, len sa rôzne volajú, napr. spooler.exe apod. No chvíľu som len pozeral a snažil sa nájsť to najlepšie miesto pre obrázok.

Celá grafika má štýl, každý level je na tom graficky trošku ináč, teda vektory sú rovnaké, len je farebne odlíšený, napr. kernel je červený, router fialový, vírusová nákaza je zelená. Litech engine to celé rozhýbal, aspoň u mňa perfektne, a tak ak máte nejakú grafiku typu gfč 4200 či radeon 9100, skrátka niečo, čo už je DX 8.1, nemusíte sa báť hodiť to na plné detaily, nenašiel som miesto, kde by to trhalo.

Za grafikou nezaostáva ani hudba, po dlhom čase som začal rozmýšľať, ako vybrať hudbu z litechu a pustiť si ju zvlášť, hlavne hudba, kde ideme na tajomného master usera, všetko je zelené, do toho hrá dosť surová muzika, ktorá sa neustále zrýchľuje, taký Marilyn Manson, skrátka, dobre to graduje. Zvuky sú na tom podobne, napr. na niektorých miestach, kde je vírusová nákaza, sa virtuálna realita rozpadá, tak aj zvuky sú znečistené - chrapčia. Hlasy a nahovorenie dialógov je normálne profi, netrhá uši. Ale Tron nie je len o grafike či hudbe, prostredie samo nestačí. Čo ma dostalo, je to, že to nie je čistokrvná doomovka, ale je to čosi ako System Shock.

Náš chlapík sa po digitalizácii dostáva do systému a stáva sa programom, ale je aj vlastným userom, teda nikto ho neriadi, riadi sa sám, má vlastnú pamäť. Jej veľkosť a konfigurácia sa mení podľa systému, kde sa nachádza. Takže ak sme v serveri, tak máme viacej voľných blokov, do ktorých môžeme dávať podprogramy, ktorými sa vylepšujeme. Ak sme napr. vo firewalli alebo v starom počítači, tak je pamäte, samozrejme, menej.

Po leveloch sú roztrúsené debničky, tzv. datakontainery, tie môžu byť zamknuté, a ak nemáme správnu kombináciu prístupových práv, tak ich neotvoríme. V nich sa nachádzajú e-maily, ktoré dokresľujú príbeh, prístupové práva a rôzne podprogramy. Každý podprogram má vyznačené množstvo energie, ktoré je potrebné na jeho stiahnutie do pamäte. Ak to množstvo máme, tak nám nič nebráni si aplikáciu stiahnuť a použiť. Každá aplikácia má tri štádia vývoja, môže byť alfa, beta, gold. Líšia sa účinnosťou, gold verzia je pochopiteľne najúčinnejšia verzia a aj zaberá najmenej miesta v pamäti. Naša pamäť tiež nie je spojitá, ale je rôzne fragmentovaná, takže neskôr, keď máme množstvo podprogramov, musíme dobre porozmýšľať, aké programy si nahráme do pamäte. Či to bude jedna alfa, alebo tri goldy, alebo jeden gold a nejaká beta. V leveloch občas nájdeme také malé čudo, čo sa motá po zemi, to je optimalizátor kódu, v ňom si môžeme niektorý z podprogramov upgradovať o jednu verziu vyššie. Aby sme sa nenudili, tak sa nám občas stane, že sa nám poškodí blok pamäte a niečo nám z pamäte vyhodí. Vtedy sa nedá nič robiť, len defragmentovať. Na okrajoch máme 3 moduly, do ktorých dávame moduly na identifikáciu, ak sú to neznáme, na prekompilovanie, ak sú známe, ale nekompatibilné, a je tam aj modul na odvirovanie podprogramov. Na vírusy musíme vo všeobecnosti dávať pozor, nakaziť sa môžeme tak, že si do pamäte dáme zavírený program, vírus sa potom šíry aj na ostatné podprogramy, a ak si nedáme pozor, môže sa stať, že nám v kritickej chvíli odídu. Podprogramy sú rozdelené do troch kategórií - zbrane, obrana a utility.

Zaujímavo je riešený aj vývoj postavy, v každom leveli treba nájsť 5 zlatých blokov, a ak ich získame, tak si môžeme vylepšiť naše štatistiky. Vývoj postavy je vtipne popísaný ako zvyšovanie verzie programu. Náš program si môže zlepšovať zdravie, energiu, efektivitu zbraní, procesor (čím rýchlejší, tým skôr prebehne odvirovanie, identifikovanie neznámych podprogramov a pod.) a zvyšovať rýchlosť downloadu z datakabinetov. Takisto aj zdravie a energia sa downloadujú z takých gulí, ktoré sú roztrúsené po mape, po vyčerpaní sa scvrknú a zmiznú.

Misie sú celkom vtipné a dosť reálne :-), nie reálne, to ťažko, ale zo života PC :-). A tak sa dostaneme do firewalu, do routera, budeme sa skrývať v pakete, vyberieme sa do starého počítača, ktorý budeme musieť pretaktovať, aby vedel prijať komplexnejšiu ma3u. Vyberieme sa na informačnú superdiaľnicu, na internet, kde budeme naháňať kompilátor, aby nám preložil zdrojáky trona, nechýba tu zvrat v deji, budeme utekať pred formátovaním:-). Skočíme si do klubu, vypočujeme si VR DJ-a. A nakoniec nás neminie ani digitálna láska v podobe pretekárky Mercury. Občas sa aj zasmejeme, napr. keď na nás protivník kričí ctrl alt del blue.exe (v preklade zomri blue.exe - blue sme my, máme modrý oblek). V starom kompe napr. stretneme tanky ako vyšité z nejakej gamesky na atari 2600, zvuky sú tiež autentické, skrátka je tam kopec vecí, čo poteší.

Zaujímavo je aj riešený systém práv, ten je používaný všade, na dverách, na tlačidlách, na datakabinetoch. V leveli môže byť až 8 rôznych povolení, niektoré povolenia sú voľne prístupné v kabinetoch, iné môžeme zobrať z mŕtvoly, teda z energie, ktorá ostane pri strážcoch. Občas po nich zostane aj nejaký podprogram, ktorý môžeme zabaviť, ak chceme.

Ďalšia zaujímavá vec spoločná s filmom sú preteky lightcycles, čo je taký had v 3d s rôznymi bonusmi, modifikátormi a nechutnou rýchlosťou. Vhodia nás do arény spolu s ďalšími pretekármi, ktorých sa snažíme vymanévrovať, aby sa rozbili o nás, o svoju stopu, prípadne o stenu. Tu sa mi neskôr zdalo, že umelá inteligencia je trošku divná, najprv som skúšal bojovať, ale postupne, ako prituhovalo v posledných leveloch, som prišiel na to, že najjednoduchšie bude, ak si ich nebudem všímať, veď oni sa vytrieskajú medzi sebou. A väčšinou to aj tak dopadlo. Ale celkovo je to dobré adrenalínové spestrenie, nie je to nechutne ťažké.

No a ako vlastne vyzerá taká hra? Beháme od io-node k io-node, počúvame briefingy, prehľadávame kontajnery, získavame práva, bojujeme s diskom, upgradovaným diskom hádžeme rôzne gule, trojuholníky a iné vymakané vektory, používame a upgradujeme podprogramy. Sú rôzne a užitočné, dodávajú napr. viac damage k zbraniam, spôsobujú súperovi zavírenie, dávajú nám napr. vyšší skok, nehlučnú chôdzu, zisťujú info o nepriateľoch, chránia nás, odvirujú automaticky a pod. Jednoducho, celý čas sa človek teší, čo nájde v najbližšom kontajneri, dúfa, že to bude nejaká super zbraň či utilita, najlepšie v gold verzii. Občas sa vynorí seeker, to je špeciálny program, dalo by sa povedať boss, ten sa zjaví asi 3-krát, ktorý je extra tuhý. Hrá sa to veľmi dobre, grafika, ako som spomínal, má štýl a v jednom kuse som žasol nad tými matrixoidnými scénami, dáta prúdia hore dole, stále sa niečo hýbe. Pri tomto vás vôbec nenapadnú nejaké myšlienky ako u halfa 2, že koľko to má polygónov či aké dx efekty tam sú, všetko je graficky a hudobne zladené na jedničku. Nepriatelia sú primerane tuhí, ak nerozmýšľate, tak aj neprimerane, hlavne ku koncu dosť prituhne.

Ako správna doomovnica aj Tron má multiplayer. Je rozdelený na klasické pobehovanie a vraždenie sa s diskom, potom je tam pobehovanie s diskom ako turnaj a nakoniec sú preteky lightcycles. Light cycles je trošku viac nastaviteľný a aj zábavnejší, aspoň pre mňa. Preháňať sa môžeme v piatich mapách, vieme si nastaviť rôznu rýchlosť hry, až ma zarazilo, keď som za normal našiel ešte tri rýchlejšie módy. Už normálny mód s turbom je nechutne rýchly.

V každom prípade TRON 2 ma príjemne prekvapil, čakal som marketingový produkt o filme, ale toto je čosi ako thing, voľne to nadväzuje na film, je to prepracované, dobre sa to hrá, ešte lepšie sa na to pozerá, veľmi dobre to chodí, skrátka je to veľmi dobrá doomovka, ktorá vám vydrží dlhšie ako 12 hodín.

FV: Doomovka, ktorá nesmie chýbať vo vašej zbierke

naše hodnotenie: 90%