Na papieri sa zdá hra The Punisher: No Mercy ako decentná hodnota. Za iba desať dolárov dostanete on-line strieľačku pre hru viacerých hráčov s ôsmimi unikátnymi úrovňami a množstvom postáv z kreslených komiksov za ktoré viete hrať a tiež dosť mnoho neodblokovateľných zbraní a vybavenia, aby vás táto hra udržala pri počítačoch po mnoho hodín. Ale keď bližšie objavíte ako plytká a generická je táto strieľačka z pohľadu prvej osoby, veľmi skoro sa dobrý pocit zo zostreľovania vašich kamarátov rozptýli. Viete sa prestrieľať cez mód Príbehu (Story mode) za menej než pol hodinku a po tom tu už zostan[ iba opakujúce sa prestrelky, na ktoré sa ešte môžete tešiť keď si odnesiete svoje zbrane do on-line módu. Za tak lacnú cenu, No Mercy napĺňa bezmyšlienkovitú strieľačku do absolútnej bodky, ale všetka zábava skončí skôr, ako si vôbec nejakú začnete uvedomovať.

Základná výhoda v hre No Mercy je on-line mód hry viacerých hráčov, ale tiež tu je povrchná kampaň pre tých, ktorí potrebujú trochu praxe zastrieľaním si do mozgovo mŕtvych botov pred tým, než si zmerajú sily s oveľa vyzývavejšími záležitosťami v súťaživej hre. Štyri úrovne príbehu začínajú a končia s rukou namaľovanými segmentmi príbehu, ktoré ukazujú zmätenú reakciu Franka Castla na strieľanie klonov jeho vlastnej odplaty, ale celé to náhlo skončí s odporným „Pokračovanie nabudúce“ pred tým, než sa zápletka rozuzlí. Mód Príbehu by mal poskytnúť buď rozriešenie celého príbehu alebo vás vytrénovať pre on-line zápasy, ale nerobí ani jedno ani druhé. Vaši oponenti stelesnení v botoch nemajú taktické schopnosti a zdravie, takže čas strávený ich zabíjaním v móde hry jedného hráča je naozaj veľmi tragický a nerobí dobrú prácu v pripravovaní proti ľudským nepriateľom. V čase keď príbeh končí, odblokujete si všetky možné hrateľné postavy a tiež aj zopár veľmi mocných prídavkov a tiež Skirmish mód, kde si môžete predĺžiť sólo agóniu, ale je to dosť všedný zážitok.

On-line hra je rozdelená medzi kooperatívne a súťaživé módy, ale ak zoberiem do úvahy fakt, že umelí nepriatelia sú neprirodzene hlúpi, budete si musieť asi vybrať súťaživú akciu, ak chcete nájsť oponentov, s ktorými by ste sa naozaj mohli prestrieľavať. Je tu veľa rôznych módov z ktorých si viete vybrať, ale všetky z nich ponúkajú iba ľahké variácie klasických formuliek typu Deathmatchu. Nedostatok rôznorodých úloh vedie k monotónnemu pocitu, ktorý dokonca aj dobre nadizajnované úrovne nedokážu prekonať. Jednotlivé fázy majú množstvo skrytých prechodov a smrteľných ostreľovacích postov, ale inteligentné rozmiestnenia sú poväčšine premrhané, pretože tu nie je dôvod potichu snoriť okolo a hľadať najvýhodnejšiu pozíciu. Každý boj končí klipnutím očného viečka. Ak viete strieľať nepriateľov odzadu, tak je veľmi pravdepodobné, že umrú skôr ako by sa vôbec mohli otočiť, čo z toho robí prudký a neuspokojujúci zážitok.

Keďže boje sa zvyčajne skončia skôr ako by ste vôbec mohli vymyslieť nejaký ten zložitý spôsob taktiky, zápasy majú možno trochu viac zábavy s viacerými hráčmi. Väčšina máp dokáže ubytovať až 8 ľudí ale akcia je najlepšia keď je toto číslo skresané na polovicu. S tými zopár sekundami medzi jednotlivými stretnutiami na vydýchnutie si máte šancu nabiť svoju zbraň a zdvihnúť tak žiaduce balíčky zdravia, čo vám dá šancu zostať nažive ešte chvíľku  predtým než podľahnete spŕške guliek. Ale aj keď nájdete perfektnú rovnováhu súťažiacich, hranie on-line má stále veľa problémov. Zápasy často sekajú natoľko, že jediná možnosť je odhodiť nespoľahlivé zbrane a zaplniť obrazovku bezprizornými výstrelmi z raketometu a dúfať, že pre vás to vyjde čo najlepšie. Čo je ešte horšie, stále tu sú frekventované spadnutia z hry. Keď vypadne hostiteľ hry, každému sa zobrazí obrazovka načítania hry a to sa stáva tak často, že je ťažké sa dostať do strelného rytmu.

Systém vylepšovania je asi najzaujímavejšia vec na hre The Punisher: No Mercy, ale ešte viac zahmlieva už aj tak zahmlenú rovnováhu. Získavaním zabití a zdvíhaním rôznych power-upov roztrúsených po mapách si viete zvýšiť úroveň vašich zbraní, čo ich robí presnejšími a silnejšími. Tieto vylepšenia sa stratia vždy keď zomriete, ale je tu zopár trvalých odmien, ktoré viete získať dlhším hraním. Ak prehltnete zopár stoviek zabití on-line, viete si odblokovať ešte viac efektívnejšie a mocnejšie zbrane a tiež módy, ktoré dávajú vašej postave špeciálne schopnosti. Viete si vybrať iba dva módy naraz (jednu aktívnu a jednu pasívnu), ale majú významný efekt na akciu. Viete si odblokovať senzor pohybu, regeneráciu zdravia a dokonca aj schopnosť stať sa neviditeľným. Mať vylepšenia za ktorými je možné sa hnať je skvelý nápad, ale požiadavky na odblokovanie lepších nástrojov sú naozaj vysoká cesta, núti hráčov byť on-line hodiny a hodiny aby získali tieto vysoké ponuky.

Aj napriek niektorým dobrým prvkom, neoplatí sa zaoberať sa neuspokojivou hrou The Punisher: No Mercy, problémami s pripojením a nedostatkom možností hry viacerých hráčov len preto aby ste získali zopár neodblokovateľných predmetov. Veľmi dobré dabovanie hercov tiež nepomáha, so skoro konštantným prúdom vulgárnych jednoslovných viet, ktoré sú vypúšťané v každom zápase. Budete počuť niečo v zmysle „Nech tvoje ***** potkany žerú tvoje telo!“ tak často, že tie slová stratia akýkoľvek význam. Je tu zopár hodín priemernej zábavy, ktorú je možné vytiahnuť z tohto na komikse založeného balíčka, ale okrem malej ceny tu je málo dôvodov hrať hru The Punisher: No Mercy než inú strieľačku na konzole PlayStation 3.

naše hodnotenie: 44%