Bard si požical engine Baldur’s Gate: Dark Alliance od Snowblind, rovnako tak aj celkovú štruktúru. Dá sa povedať, že ide o decentnú “diablovku”, avšak ladenú veľmi odlišne. Kým väčšina takýchto hier je ladená dosť pochmúrne až baladicky, The Bards  Tale je práve výsmechom takýchto hier, uvedomujúc si svoju príslušnosť k nim.

Hlavnou postavou nie je hrdina a jeho cieľ nie je ani zďaleka vznešený. Je to vlastne taký potulný hudobník a básnik, ktorý sa už hneď v úvod  predstaví ako poriadny ničomník. Pomocou svojej lutny vyčarí potkana a pošle ho do dedinskej krčmy, aby mohol “hrdinsky” zachrániť krčmárku pred krvilačným potkanom a zadarmo sa najesť. Bard je v podstate riadne protivný, snaží sa byť vtipný, ale väčšina jeho vtipov sa zdá vtipná viac jemu ako ostatným. Všetky dialógy sú neuveriteľne hlúpe, neskôr som si však uvedomil, že je to úmysel a zjavný výsmech. Napríklad skutočnosť, že samotná hlavná postava skáče do reči rozprávačovi, ktorý sa snaží veľkolepo vyrozprávať jeho malicherné skutky alebo ospravedlňovanie skutočnosti, že po zabití náhodného vlka našiel na jeho mŕtvole kopu šperkov a zlata.

Spočiatku sa zamotáte do skupiny nesúvisiacich drobných questov, ktoré neskôr vyústia do hlavného questu. Vašou úlohou bude zachrániť princeznú (ó, aké originálne :P) a poraziť niekoľkých zlých čarodejníkov. Ako som už spomínal, TBT používa rovnaký engine ako Baldurs Gate: Dark Alliance, takže sa dá predpokladať, že pod celou tou satirickou kamuflážou sa ukrýva seriózna akčná RPG-čka,  ako sa patrí, aj keď značne osekaná a zjednodušená. Napríklad tu nenájdete klasický inventár. Všetky predmety, ktoré po ceste nájdete, sa automaticky speňažujú, zbrane a brnenia sa automaticky vystroja. Možno dobre myslená snaha o zjednodušenie, ktorá sa určite minula účinku. Náš hrdina je v podstate celkom šikovný s mečom alebo sekerou, ale jeho špecialitou je jeho čarovná lutna, pomocou ktorej si dokáže vyčarovať tvora. Postupom v hre sa naučí nové melódie pre nové potvorky, ktoré mu budú pomáhať v boji, alebo ho budú liečiť.

Aj napriek enginu Baldurs Gate, The Bards Tale nevyzerá tak čisto ako Champions of Norrath. Scenérie sa menia pomerne rýchlo, takže je tu stále niečo nové. Všetko je animované pomerne pekne, ale prostredie a časticové efekty sú veľmi nedetailné a s vyšším rozlíšením sa to ešte viac zvýrazňuje.

Najsilnejšou stránkou tejto hry je asi nahovorenie postáv. Hlavnú postavu nadaboval Cary Elves známy z filmov Hot Shots! a Robin Hood: Muži v pančuchách. So silným britským prízvukom znejú všetky jeho vtipy a slovné hračky ešte vtipnejšie. Táto hra predstavila zopár veľmi zaujímavých nápadov, ktoré neboli veľmi úspešne prevedené. To akčné jadro je celkom v poriadku, ale časť, ktorá tvorí taký charakter hry, sa jednoducho nevydarila

naše hodnotenie: 70%