Nalejme si čistého vína, Sam Fisher patrí medzi skutočne iba hŕstku charizmatických postáv herného sveta, Tí, čo mali možnosť prežiť s ním niektoré z jeho  minulých dobrodružstiev, na neho istotne nikdy nezabudnú. Čo je však podstatnejšie, Sam sa chystá zakončiť svoju celoživotnú púť. Potrebuje na to úplne logicky vašu pomoc, pretože inak by to s úspešným zakončením plánu mohlo skončiť zle – nedobre. Prichádza posledný diel série Splinter Cell, ovenčený prívlastkom Conviction. A ako už samotný prívlastok naznačuje, ťažisko celého hrania bude práve na Odsúdení, Usvedčení, či de facto vynesení Rozsudku.

Hráči, ktorí si za viac ako pár rokov so Samom užili množstvo zábavy majú istotne na pamäti diely série nazvané Chaos Theory, Double Agent, či Pandora Tomorrow. Všetky majú spoločnú jednu vlastnosť. Je ňou Stealth (ak chcete tak zakrádaciu) akcia. Pre malé pripomenutie, séria Toma Clancyho Splinter Cell vždy vynikala nad ostatnými titulmi najmä svojou osobitosťou. Nič podobné, či už s prihliadnutím na kvalitu, misie, alebo čokoľvek iné, sme si nemohli zahrať. Avšak s poľutovaním musím oznámiť, že tomuto je viacmenej koniec. Conviction sa totiž vydáva na cestu masovo orientovanej zábavy, dôsledkom čoho jednoznačne príde o množstvo verných (skalných) fanúšikov. Nech už za to môže snaha o získanie väčšieho počtu hráčov, či zvýšenie ziskov, ich rozhodnutie je prinajmenšom nešťastné. Ale k tomu sa dostaneme.

Predstavte si, že je vaša dcéra mŕtva. Logicky teda chcete nájsť jej vraha a keď zistíte, kto to je, pôjdete mu bez myšlienky po krku. Na to však musíte vystúpiť z „bájnej“ NSA a potom už podníkáte na svoju vlastnú päsť. Takto nejako by sa dala zhodnotiť celá Samova situácia. Ten sa vrhá do víru misií, dotvorených konšpiračnými teóriami až po úplný okraj. V istých chvíľach nebudete dokonca ani len tušiť, pre koho vlastne pracujete, alebo o čo vlastne ide. Nuž tak to máme radi, a vekom sme si zvykli, že je to takto najlepšie. Cestovanie po všakovakých lokáciách sveta, striedajúc ročné obdobia rovnako tak ako časy dňa, to je váš špiónsky svet.

Osobne som sa na Conviction naozaj tešil. A nehovorím to čisto len preto, lebo na  hernom trhu toho momentálne veľa kvalitného nie je. Veď je to predsa Sam Fisher. S prihliadnutím na celkovú atmosféru uvedenia musím uznať, že tvorcovia to s "nahypovaním" zvládli v celkom priemernej miere. Hra však od prvej sekundy zaujme, a to vlastne pozeráte iba videá. Skutočné pravé - jablkové začína v sekunde, keď sa vaša postava stáva hrateľnou. Hra vás prostredníctvom prvej jednoduchej misie učí ako na ovládacie prvky, ako aj kde máte ísť a čo máte robiť. Zakomponovanie kvestových úloh do dynamických popisov na stenách pôsobí inovatívne. To isté sa dá povedať aj o na stenu premietaných videách, odhaľujúcich postupne mozaiku dobre premysleného príbehu. Aspoň sa tak nemôže stať, aby ste sa stratili, prípadne nevedeli kam ísť, čo robiť. A ešte ku všetkému nezabúdajme aj na čisto plytkú vec, zameranú na to, že to jednoducho vyzerá fakt pekne.

 Váš hrdina v maskovanej zbroji sa pohybuje naozaj premyslene a dokáže sa vyštverať do úctyhodných pozícií. Samozrejme, do úplnej lezeckej dokonalosti, ktorú sme mali možnosť zažiť z Eziom v nedávnom Assassins Creed 2, mu predsalen nejaký ten kúsok chýba, avšak s prihliadnutím na jeho vek je to aj tak bezpochyby ocenenia – hodný výkon. Zamilujete si chvíle, keď si len tak veselo visíte na nejakej parapetnej doske a čakáte, kým si to nepripravená osoba namieri vaším smerom. Potom už ostáva len stlačiť príhodnú kombináciu tlačidiel. A výsledok? O jednu zlú postavu na svete menej. Majte ale na zreteli nutnosť sledovania aj ostatných protivníkov. Tí nie sú ako mechom udretí a vaše činy majú okamžité dôsledky. Nečakajte umelú inteligenciu ako napríklad v čerstvo vydanom Alpha Protocol, kde na vás hlúpo pozerajú ako teľatá na vyliaty Hornád. Protivníci si dokážu v sekunde všmimnúť vaše činy, ako aj zapamätať si vašu pozíciu. Tá sa zobrazí v bielom tieni a logicky sa k nemu všetci zlí chlapci okamžite vydajú. Ak disponujete taktickými schopnosťami, nebude pre vás žiadnym problémom si ich takto nalákať kam chcete. Pozabíjať ich už potom ako zajace pred nedeľným obedom nebude žiadna hlavolamová záhada. Myslite však na potenciál ďalšieho odhalenia, pretože ak niektorého z nich zabijete nešikovne, tí ostaní si vás všimnú a potom ste už dobačovali.

 Pre zábudlivých hráčov (ako som napríklad aj ja) perfektne poslúži možnosť označenia si nepriateľov. Nad hlavou sa im objaví milý sivý trojuholník, a o ich polohe máte dobré informácie. Nemusíte teda už „kukučkovať“ a riskovať prezradenie svojej pozície. Element prekvapenia vám hrá častokrát do karát, a hra tak trochu počíta s jeho plným uplatnením. Ono Sam má v rukáve aj jeden zaujímavý trik. Ak sa vám podarí označiť si nepriateľov, po splnení istej podmienky dostanete možnosť zabiť ich skutočne efektným spôsobom. Všetko má ale aj jeden háčik. Aby ste si takto dokázali uľahčiť život, najprv musíte aspoň jedného protivníka zabiť istým stealth spôsobom. Rovnako tak platí aj fakt, že takto dostanete možnosť zabiť iba dvoch protivníkov. Opakovanie si viete veľmi rýchlo domyslieť. Na hre vidno zámer tvorcov, ktorý vás priam nabáda k takémuto hraniu. Nedá mi nenapísať, aké je toto „označené“ zabíjanie zábavné. Stačí, aby ste si najprv nešťastníkov označili a keď sa ich nadhlavové trojuholníky zmenia farbou na červené, dá sa to vykonať. Niekedy sa dokonca hra aj spomalí, aby ste videli svoje neľudské činy v akcii. Skrátka, nádhera.

 Ako som už v úvode spomenul, o zakrádaní to v tomto prípade príliš nebude. Niektoré misie na priemernej úrovni náročnosti prejdete aj spustením tzv. alarmu, kde na vás okamžite nabehnú svorky nepriateľov. A to veru nebývalo zvykom. Príjemne pôsobí aj hudobné varovanie, ktoré svojou nadupanosťou upozorňuje na prítomnosť nepriateľských postáv. Až po zabití tej poslednej z nich hudba uberie zo svojej intenzity. Rovnako tak za zmienku stojí aj celkovo poňaté zobrazenie hry. Ak ste nevšimnutí v tieni, hra sa prepne do čiernobielej roviny. Pri odhalení identity na svetle, či pred inými ľuďmi, hra pre zmenu začne hrať všetkými farbami. Všeobecná hráčska mienka sa s týmto príliš nevedela vyrovnať. Mne osobne to až tak zmätočné nepripadalo a uvítal som to. Spomeňme si napríklad na legendárny titul Thief, kde vašu „odhalenosť“ zaznamenával akýsi meter. Tu neexistuje potreba sa nikam dívať. Zmena farby znamená zmenu stavu a preto rýchlo utekajme do tieňa a ukryme sa tam. V tieni je to predsa najlepšie. Anonymita vo svojej najčírejšej podobe.

 Po stránke zbraní tu nájdeme ako klasicky zbrane typické pre ostrieľaného špióna. Nečakajte žiadne rotačné guľomety, či ohromne mocné kúsky. Prekvapivo na mňa zapôsobila prítomnosť automatických pušiek, v misie kdesi na okraji púšte. Práve ona je najlepším príkladom na to, akým vývojom séria Splinter Cell za tie roky prešla. Prekypuje totiž až FPSkovými proporciami. Idete samozrejme zachrániť jedného zo svojich, ale aby som si v titule s Tomom Clancym v názve klieštil cestu odstreľovaním jedného nepriateľa za druhým v otvorených prestrelkách, tak to už bolo na mňa veľa. Milí tvorcovia, práve za toto si to odo mňa na konci jednoznačne zlíznete.

 Grafické zobrazenie vyzerá naozaj na úrovni a úprimne povedané, nemám mu čo vytknúť. Svet vyzerá nádherne (farebne, či menej farebne, v závislosti od vašej schopnosti ukryť sa) a dokonca aj tí nepriatelia su takí celkom ľudskí. No i tak im musíte odstreliť hlavy, či sa im to páči alebo nie. Úrovne si múdro navrhnuté tak, aby ste sa bez dlhšieho rozmýšľania dokázali vždy kdesi ukryť. Miestami to pôsobí trochu rozpačito, ale v globále je možné povedať, že veci nie sú porozhadzované len tak hala – bala, ale majú svoj zmysel.

 Pripútajte sa a vydajte sa so Samom na jeho poslednú cestu. Titul Conviction vás presvedčí, že aj v dnešnej dobe je možné zažiť špiónske dobrodružstvá a nevadí vám pritom ani niekoľkoročná história minulosti. Ak ale patríte medzi bradou zarastených hráčov okolo priemerného veku hráča (ktorý je mimochodom na úrovni 32 rokov), zbystrite pozornosť. Kto miluje zakrádaciu akciu, tomu veruže Conviction po vôli nebude. A tým odkazujem, aby si od hodnotenia nejakých tých 20percent v záujem vyhnutiu sa sklamaniu odpočítali. Tak alebo onak, patrí sa zakončiť čo sme v minulosti začali. Sam Fisher, vitaj späť aby si mohol odísť do zaslúženého herného dôchodku.  

naše hodnotenie: 76%