James Cameron netočí prepadáky, o tom všetci vieme. Avšak doteraz sme nemali žiadne skúsenosti s tým, ak si pán Cameron nechá prepožičať meno aj pre titul herného charakteru. Či už urobil dobre, alebo nie, vám teda tuto jednoznačne ešte nepoviem. To si pekne - krásne prečítajte recenziu až do konca a nereptajte mi tu :)

Titul Avatar je, ako som už spomenul, hernou adaptáciou rovnomenného filmu. Za pozornosť istotne stojí fakt, akým bola hra vytvorená. Filmový štáb pracoval v symbióze s tímom herným, pričom si logicky medzi sebou museli rozdeľovať zdroje, čo je na hre teda naozaj vidieť. Nečakajte žiadne "rýchlokvasené" marketingom - hnané hry ako napríklad Happy Feet, či nebodaj Madagascar Kartz. Na Avatarovi je vidieť každý jeden dolár, avšak k tomu sa dostaneme.

Príbehovo začínate na rovnakom mieste ako film, akurát nehráte za pána Sullyho, ale za postavu podľa vášho výberu (či už ženského, alebo mužského pohlavia). Podstatné veci vám hneď z voleja vysvetľuje do pixelov odetá Sigourney Weaver, pôsobiaca na planéte Pandora ako šíriteľka dobrej vôle. Takmer okamžite sa dostávate medzi dva mlynské kamene, symbolizujúce bojovú a diplomatickú cestu na "spoluprácu" s rasou Na´vi, okupujúcou miesta strategicky dôležité. Jedna z nich ich chce vypáliť do základov a s pomocou sily sa zmocniť prepotrebnej (a hlavne poriadne drahej) suroviny, zatiaľ čo diplomati ich chcú presvedčiť o nutnosti odchodu na iné miesto. Avšak práve táto, nie práve najvyspelejšia (ale o to bojovnejšia), rasa nemá žiadne zajačie úmysly, preto si môžete zvyšok veľmi rýchlo domyslieť.

K dispozícii sú dve totálne odlišné kampane, čo vlastne logicky vyplýva z hry (filmu) ako takej. Nie dlho od úvodnej sekundy hrania dostanete na výber, a teda iba úplný začiatok je pre obe rovnaký. Môžete buď zabiť vojakov, alebo mierového vyslanca Na´vi. Od tohto okamihu je všetko úplne odlišné, čo som veľmi ocenil. Už žiadne „akože“ úplne rozdielne bojové jednotky, či podobné sľuby kričiace na nás z plagátov iných titulov. Avatarovi dualitu nemôžeme nepochváliť, pretože je urobená naozaj kvalitne.

Čo až tak kvalitne urobené nie je, je herný svet. Vyzerá síce naoko fajn, avšak menšie chybičky krásy vám pokazia celkovo dobrý dojem. Tak napríklad. Stratiť sa v ňom nie je žiadna zložitá vec, pretože to celé vyzerá strašne neprehľadne. Máte síce mapu, ale pochopiť, kam vlastne máte ísť vám niekedy zaberie aj chvíľu času. A to ešte ani nehovorím o všadeprítomných rastlinách džungle, vytvorených úplne na nerozoznanie. Používanie vozidiel však tento neduh aspoň do istej miery eliminuje, pretože sa celým tým zeleným šialenstvom presuniete aspoň o čosi rýchlejšie. Apropo vozidlá. Tie sú naozaj na úrovni a chovajú sa prirodzene. Máte ich na výber niekoľko (samozrejme v závislosti či hráte za ľudí, alebo za Na´vi), čo plne korešponduje s filmom ako takým.

Z hľadiska hrateľnosti je Avatar jednoduchou strieľačkou. Idete skrátka z miesta na miesto a popri splnení misie musíte zväčša postrieľať všetkých naokolo. Neznie to príliš perfektne a ani to tak na hráčskej koži nevyzerá. Zvyčajne na vás len tak vybafne kopa nepriateľov, vy ich zabijete a idete ďalej. Nezabudnite však zobrať do úvahy aj fakt, že sa vám to len tak ľahko nepodarí. Mne osobne sa viackrát stalo, že som len tak z ničoho nič zomrel a bolo. Ono toho totiž v hre mnoho vysvetleného nie je, preto na väčšinu veci prichádzate tak akosi za pochodu. Môžete mi oponovať tým, že je tu predsa obrovská encyklopédia o flóre a faune na Pandore, ale nalejme si čistého vína. Koľkí z vás si vôbec niekedy prečítalo takéto informácie? Možno vám krivdím, ale nepoznám hráča, ktorý by trávil čas čítaním akejsi dokumentácie, ak môže veselo pobehovať po krajine a nenudiť sa tak.

Plnením vskutku stupídnych úloh získavate skúsenosti, čím sa vám odomykajú ďalšie zbrane, špeciálne pohyby, či čo ja viem čo ešte. Tie vám potom pomáhajú zabíjať ďalších protivníkov, čím sa to vlastne celé omieľa dokola. Sviežo pôsobí možnosť získavania nepriateľských teritórií. Stačí, ak zabijete istý počet nepriateľov a kontrola je vaša. Škoda len, že to celé je tak trochu zbytočné, pretože hru asi skôr vypnete, než sa vám zadaný počet nepriateľov podarí vôbec nájsť. Ako som už naznačil, úlohy veľa kreativity nepobrali. Zavše stačí kamsi ísť, čosi zapnúť, či komusi pomôcť. Zarazil ma aj nedostatok úkrytov ako takých, preto väčšinu hrania strávite na úteku pred nepriateľmi, alebo v tom lepšom prípade sa vyštveráte kdesi hore a jedného po druhom ich odprevadíte z tohto sveta. Fakticky, niečo „neskutočne“ zábavné.

Zvuková stránka príliš dobre tej obrazovej nesekunduje. Miestami mi teperenie sa džungľou pripadalo tak monotónne, až som mal chuť zapnúť si, ako dnešní mladí ľudia, nejakú tú hudbičku z mobilu:). Zvuky zbraní ešte ako tak stačia, ale to, že Na´vi rozprávajú samozrejme po anglicky, mi už pripadalo neuveriteľné. Som zarytý lingvista, na to môžete staviť aj svoj posledný groš.

Celkovo vo mne titul Avatar zanechal dve rozpoltené časti. Sprvoti som si myslel, že ide o čosi nadpriemerne výnimočné, no čím dlhšie som ho hral, tým sa mi javil obyčajnejší. Ak ale chcete zažiť to isté ako ja, choďte pekne do kina na 3D verziu, kým je ešte čas a v eufórii z kina si titul zahrajte. Potom budete mať omnoho lepšie vyhliadky na jeho pozitívne prežívanie, než ak by ste si ho zahrali len tak. Nechcem brať ani do úvahy predstavu, že by ste nebodaj išli hrať titul bez zhliadnutia filmu. To by potom to hodnotenie mohlo byť ešte o nejaký ten bodík, dva nižšie.

Pohľad z druhej strany

V Hornáde pretieklo od posledného filmu Jamesa Camerona naozaj podstatné množstvo vody. Len pre jemné pripomenutie, jeho posledný mega – film bol o akejsi potápajúcej sa lodi, či všadeprítomnej spievajúcej Celine Dion. O to väčšie nadšenie postihlo fanúšikov vo chvíli, keď si prečítali o jeho aktuálnom počine. Povedané rečou intelektuálnych vrstiev, James Cameron zapracoval na ultraperfektnom sci – fi filme, odohrávajúcom sa na neznámej planéte. O vydaní hry s rovnomenným názvom by vtedy pochyboval iba málokto.

Z chronologického hľadiska je hra predchodcom filmu. Nemáte teda žiadne informácie o deji filmu ako takom, čo v prvej chvíli pôsobí trochu zmätočne. Tvorcovia zrejme nechceli, aby si hráči prvotným hraním pokazili celkový zážitok z pozerania filmu, ale toto sa skrátka nerobí. Nemáte zdanie o čo vlastne ide a keby som nevidel film, tak sa asi obesím pod najbližším divovyzerajúcim stromom (či palme) na planéte Pandora.

K deju neprispieva ani štruktúra misií ako taká. Zvyčajne vám ich dajú rozličné NPC postavy. Ich variabilita je prinajmenšom otázna, pretože pozostávajú z neduchaplných pokynov typu „choď tam a oprav hento“, či príležitostne „choď tam a zabi hento iné“. Zo začiatku misie zaujmú, to nespochybňujem. Čo už je ale otázkou pre psychológa je fakt, ako tieto misie naberajú na repetitívnosti a či si vy ako hráči naozaj nezoženiete to lano a fakt si tú najbližšiu palmu nenájdete.

Boj ako taký ma celkom príjemne potešil. Síce nedosahuje dokonalých kvalít (avšak čo popri slovenských výbušninách a mýte dosahuje), no pôsobí cekom zaujímavo. Najväčšou chybou vývojárov je jednoznačne kamera. Tá si poletuje kade – tade, čím vám totálne znepríjemňuje mierenie, ako aj odprevádzanie nepriateľov do sveta mŕtvych. Ešte o kúsok horšia je kamera pri hraní za Na´vi, lebo tam už máte v tom všetkom maďarský guláš.

Trochu problematický je aj systém levelovania. Získavate síce schopnosti od výmyslu sveta, no celé sa to deje akoby bez vášho pričinenia. Hra totiž rozdeľuje všetko bez vášho zásahu a vy sa len nemo prizeráte ako africké deti na prázdne vianočné stromčeky. Niekedy je tých schopností možno aj trochu veľa, čo spôsobuje neprehľadnosť. Hra taktiež nepodnecuje hráča skúšať niečo nové. Môžete prakticky celú hru prejsť s jedným kombom a nič sa nestane.

Hra viacerých hráčov je v titule Avatar: The Game taktiež prítomná. Môžete si to „rozdať“ s až 16timi hráčmi v módoch, príznačných pre ostatné tituly. Existuje reálna šanca pre tých, ktorí si v hre jedného hráča na svoje neprišli, že to možno aspoň v hre viacerých hráčov odpália do nebies. Rovnako tak ich môže aj toto značne nudiť.

Koniec hodnotenia titulu James Cameron's Avatar: The Game nie je pre recenzenta jednoduchým orieškom. Má v sebe toľko protichodných príchutí, až nakoniec neviete, či je vlastne zmesou jedlých, alebo nejedlých prísad. V jeho prípade je nutné ho vyskúšať, pretože jednoznačný recept neexistuje. Avšak nech mi je dovolené dodať, že nad hranicu priemeru príliš nevyskakuje.

naše hodnotenie: 54%