Titul Emergency Mayhem ukazuje v úplnej nehanebnej kráse, že pomenovať titul Krízové mesto je skrátka nerozumné a istotne vám to veľa nadšených hráčov neprinesie. Kiežby tvorcovia okrem zmeny mena pochopili aj čosi iné. Na vytvorenie titulu totiž absolútne nestačí, aby ste dali dohromady množstvo nezvládnuteľných požiarov, ľudí neustále hltajúcich klince, ba ani kriminálne živly. Nie je to však ani to, čo robí titul Emergency Mayhem úplne stupídnym. Môže za to najmä grafické spracovanie, za ktoré by sa hanbili už v časoch najväčšej krásy tvorcovia hier na konzolu Nintendo 64. Nebudem hneď odpisovať ovládacie prvky, pretože si na to nechávam osobitný odsek.

Život jednej z troch záchranných zložiek obyčajných občanov, a to mám na mysli požiarnikov, záchranárov a policajtov, sa začína pri východe slnka. Vtedy opráši každý jeden nudou zaprášenú kombinézu a ide sa do práce. Áno, takto by to malo fungovať v bežnom svete. No v Emergency Mayhem nie je nič tak úplne normálne. Stačí po prvý krát sadnúť do auta a uvidíte, koľko problémov sa zrazu v meste vyskytuje. Tvorcovia chceli na sto percent vytvoriť mesto tak, aby mali hráči neustále niečo robiť. Bohužiaľ to išlo na úkor uveriteľnosti celého hrania, pretože ja osobne neverím, že koše na každom druhom rohu dokážu samovoľne vzbĺknuť, alebo že nebodaj ľudia namiesto tradičného jedla začali hromadne jesť klince s kečupom.

K tomuto všetkému vám ešte za hlavou nepríjemne odpočítava čas časomiera, ktorú akoby poháňali všetci zlí trpaslíci. Kto teda chce zažiť aj niečo iné ako neúspech, vopred deklarovaného voľného pohybu si veľa neužije, pretože jednoducho nebude mať kedy. Ako sa už v starej českej piesni spieva „Za všetko môže čas, čas (čas...).“

Hrateľné vozidlá majú vlastnú osobnosť, no ani v jednom prípade nemáte pocit, že by ste šoférovali automobil, ktorý skutočne aj niečo váži. Časy, keď ste hrávali piate pokračovanie série Need for speed s úžasnou fyzikou sú nenávratne preč a nám ostali iba ruky pre plač. Zdatne tomuto neduhu sekunduje aj „perfektná“ variabilita misií. Stačí ísť z bodu A do bodu C a nemusíte sa dívať vôbec na nič, čo sa deje vôkol vás. Najviac nahnevajú misie s ambulanciou, ktoré nielen akoby vymýšľal masochista, no ani po nácviku si s nimi neporadíte.

Kauza ovládacie prvky začína. Nuž poviete si, čo už len môže ktosi pokaziť na švihaní sem a tam? Odpoveď je, neuveriteľne veľa. Miestami totiž reagujú buď úplne citlivo, alebo totálne vôbec. Medzi týmito dvoma extrémami nie je vôbec nič. Iba biela a čierna, alebo radšej by som povedal čierna a čierna. Kombinácia misií s ambulanciou, doplnená o takéto ovládacie prvky si doslova koleduje o vyhodenie diaľkového ovládača k Wii cez otvorené okno. Nebol som od toho ďaleko, ale kvôli stále relatívne vysokej cene ovládača som sa ovládol.

Grafickú stránku som už riešil, preto jej viac slov venovať nemienim. Absencia akéhokoľvek módu pre hru viacerých hráčov je čerešničkou na pekne zhnitej torte, ktorej by sa rozumní hráči mali oblúkom vyhnúť. Milí tvorcovia, titul Emergency Mayhem beriem ako absolútny nepodarok mini hier, aký tu nikdy ani nemal byť. Avšak je a preto vám odkazujem to, že sa zaň môžete len a iba hanbiť.

naše hodnotenie: 25%