Assassin’s Creed: Brotherhood, priamy nástupca po všetkých stránkach vynikajúcej dvojky, rozhodne nie je tým, čo by ste od plnohodnotného sequelu očakávali. Nemá nového hrdinu, nemá kompletne nové herné reálie, dokonca sa nemôže pochváliť ani zásadnými novinkami v hernom systéme, ktoré by ho výraznejšie odlišovali od svojho predchodcu. S prihliadnutím na dĺžku vývoja nepresahujúcu jeden rok, ale uvedené skutočnosti príliš neprekvapia. Čo ale istotne prekvapí je fakt, že Brotherhood nestojí v tieni svojich úspešných bratov ale s osobitnou identitou ponúka nadmieru chytľavý herný zážitok, opäť opradený hromadou tajomna a nadprirodzena. Ako a či sa darí ďalšej inkarnácii Assassina zaujať aj napriek relatívne krátkemu časovému odstupu od dvojky, to sa už dozviete z nasledujúcich riadkov.

       Spojenie historických reálií s high-tech budúcnosťou už od počiatku vývoja vzbudzovalo nádeje na kvalitný príbeh, ktorý sa síce v prípade prvého Creedu nedočkal tak premysleného vrstvenia a gradácie ako sa očakávalo, ale hneď druhý diel ponúkol tak famózne rozuzlenie, že ho právom mnoho hráčov radí medzi to najlepšie, čo nám minulý rok z hľadiska príbehu priniesol. Samozrejme, nečakajte že vám tu teraz jednotlivé detaily predložím ako na striebornom podnose, konieckoncov, Assassin's Creed 2 si plne zaslúži pozornosť každého hráča a preto iba (pre potreby priamej nadväznosti s Brotherhoodom) naznačím, že dej hry mal priamy súvis s dátumom 21.12.2012 a rozhodne sa nevyjadroval príliš lichotivo na margo našej najväčšej cirkvi, resp. jej pohlavárov. Ľudia, ktorí mali tú možnosť poraziť záverečného „bossa“ sa teraz lišiacky usmievajú, tí ktorým uvedené poznámky nič nehovoria, nech sú aspoň motivovaní k tomu, aby si onen minuloročný skvost konečne zahrali. Späť ale k aktuálnej novinke. Assassin's Creed: Brotherhood dejovo nadväzuje na udalosti predchodcu – tzn. Desmond a jeho tím je na úteku pred zlovestnou spoločnosťou Abstergo Industries a zatiaľčo im novodobí templári šliapu na päty, musí ústredná postava za podpory kolegov opäť preskúmať spomienky zakorenené hlboko v génoch, obsahujúce životne dôležité údaje o pradávnych objektov, označovaných ako pieces of eden (vo voľnom preklade – kusy raja). Samozrejme, čo one artefakty znamenajú a aký majú súvis – predovšetkým v kontexte s históriou a budúcnosťou našej civilizácie – si nechám pre seba, avšak čo je pre vás ako hráčov podstatné je skutočnosť, že hra sa opäť vracia do obdobia renesancie, konkrétne tej talianskej, a servíruje nám nie Benátky, nie Florenciu, ale rovno sám majestátny Rím so všetkými proprietami, ktoré k nemu patria.

         Koloseum, Vatikán, nespočet prenádherných kaplniek, kostolov a ostatných historických pamiatok, to všetko opäť buduje pohlcujúcu atmosféru herných reálií a rozhodne by hra mohla poslúžiť aj ako výuková pomôcka na hodinách dejepisu, tak vierohodne popisuje Rím v časoch svojej renesančnej slávy. Ezio ale nie je tradičným turistom a preto bude musieť v hlavnej metropole Itálie predovšetkým nastoliť právo a poriadok, dlhoročne pošliapavané to komodity bohatou templárskou rodinou Borgia. Áno, tým klanom, ktorý hrdinovi intenzívne „zatápal“ už v dvojke, tým klanom, ktorý si za pápeža dosadil vlastného (skorumpovaného) člena rodiny, aby si tak upevnil mocenské postavenie v celej krajine. A vy sa mu musíte znova postaviť, a to prosím pekne v hlavnom meste „talianskej čižmy“ a v časoch, kedy meno Borgia je rovnako obávané, ako je tomu dnes u Bin Ládina. Samotné dejisko vášho zabijáckeho ťaženia, Rím, preto predstavuje nie len kulisu pre jednotlivé úlohy a questy, ale taktiež aj bohato interaktívny svet, plne formovateľný podľa vašich predstáv – a predovšetkým – vašich investícií. Obdobne ako u usadlosti Monteriggioni, aj v prípade Ríma tak budete môcť reštaurovať jednotlivé mestské štvrte, avšak len za predpokladu, že ich pred tým oslobodíte od vplyvu rodiny Borgiových, a to podpálením príslušnej strážnej veže a zabitím jej veliteľa. Jednoduchý mechanizmus redukcie vplyvu zákernej templárskej rodiny (po vzore odhaľovania tajných symbolov u dvojky) opäť pridáva hre na rozmanitosti a v prípade, že budete pomýšľať nad výraznejšími príjmami, opravám a zveľaďovaniu Rímskych obchodov a pamiatok sa rozhodne nevyhnete.

        Mnohí z vás si isto iste všimli nekonzistentnosť predchádzajúcich riadkov, zaoberajúcich sa skôr ekonomickým modelom než tým, čo robí z Assassína tak osobitný herný zážitok. Problém je totižto v tom, že po stránke principiálneho herného konceptu neprináša Brotherhood žiadne výraznejšie zmeny či novinky. Systém hlavných a vedľajších úloh ostal bez zmeny, tajné katakomby ukrývajúce prístup k Altairovej zbroji boli nahradené katakombami stúpencov Romula, dokonca sa nezmenilo ani pohybové vybavenie a celkový vizuál hlavného hrdinu a NPCs, takže na prvý pohľad Brotherhood naozaj vyzerá len ako veľký datadisk, s tu a tam drobnými vylepšeniami a novinkami, nemajúcimi ale nejaký zásadnejší dopad na samotnú hrateľnosť. Je jasné, že strohé zhrnutie hlavných znakov tejto série je pre niektorých škandalózne, ale ak po obsahovej stránke nemajú –dajme tomu- úlohy typu nájomných vrážd, poslíčkovania, či sledovania obetí žiadne významnejšie odklony od toho, čo bolo k videniu v prípade AC1 resp. AC2, nepovažujem za dôležité im venovať väčšiu pozornosť. V rovnakej miere musím zhodnotiť aj súbojový systém, ktorý ostal prakticky bez zmeny a až na prítomnosť nových zbraní a gadgetov vás určite ničím neprekvapí – opäť sa tak v primárnej miere spoliehate na trpezlivé vyčkávanie a následné protiútoky, ktoré sú proti silnejším protivníkom jediným účinným spôsobom ich eliminácie. No dobre, možno teraz hre prehnane krivdím a po pravde, toľko medializovaný strategický model najímania si zabijakov, zahrňujúci v sebe ich tréning a nasadzovanie priamo v boji je vynikajúcim spestrením hry, avšak z globálneho hľadiska je jeho využiteľnosť v rámci hlavnej príbehovej línie vecou názoru a kľudne hrou prejdete aj s minimom časovej investície do tejto novinky. Druhým podstatným vylepšením série je potom multiplayer, ktorý síce neponúka bohvieaký výber herných módov, ale vďaka nutnosti hľadať obeť(hráča) rovnako ako to robíte v prípade singlu, tzn. nepozorovane, zakrádaním sa a pod., predstavuje predsalen odlišný herný zážitok než ten, na ktorý sme v súčasnosti u hry viacerých hráčov zvyknutí. Pozor – možno sa na margo titulu vyjadrujem v značne negatívnych tónoch, ale nepochopte ma zle! Kombinácia parádneho free-runningu, báječných historických reálií a pútavého príbehu je aj v prípade Assassin´s Creed: Brotherhood stále zárukou špičkovej zábavy, no len v tomto prípade narážam na otázku z úvodu (či nie je na ďalšie Eziove dobrodružstvo priskoro), ktorá sa ukazuje byť vskutku významným faktorom v procese kladného prijatia tohto pokračovania. Inými slovami, ešte vo mne stále prevláda relatívne čerstvá eufória z Assassina dvojky, ktorá mi bráni rovnako pristupovať aj k jej nasledovníkovi. Už to nie je skrátka ten wow efekt, akým si ma podmanilo prvé dejstvo Ezia Auditore Da Firenzeho, už to nie je tak silný dopad na zvukovo-obrazové vnemy, ako v prípade prvého výletu do renesančnej Itálie.

      Samozrejme, po technickej stránke je naďalej čo obdivovať a ani relatívne starý engine nebráni hre naplno vyniknúť, no len... v ústach stále prevláda tá povedomá chuť, alebo akési deja-vu, ktoré neodznie ani po niekoľkých hodinách ustavičného hrania. Či je to v prospech hry, resp. naopak, to si musíte ujednotiť vy sami. Isté ale je, že nech už bude vaše rozhodnutie akékoľvek, Brotherhood možno bez problémov zaradiť medzi jednoznačné hity zimy a vďaka nesporným kvalitám ho doporučiť ako fanúšikom série, tak aj úplným nováčikom.

naše hodnotenie: 80%