Áno, máte dočinenia s prvou recenziou titulu na systém Nintendo Wii. Nech už to znie akokoľvek zaujímavo, pozrime sa na jeho kvality a nekvality. Hneď vopred varujem, o nekvalitách sa tu veľmi nedočítate, pretože hodnotiť budeme jeden z veľmi kvalitných titulov. Jeho meno znie The Legend of Zelda: Twilight Princess  a vytvoril ho jeden z najkreatívnejších tímov v hernom priemysle. Šéfom vývoja bol konkrétne Eiji Aonuma (Majora's Mask, Wind Waker), ktorý si dal naozaj so svojimi kolegami záležať. To, čo vytvorili znesie prívlastok najlepší diel série, no nepredbiehajme.

Mohol by som vám tu vychrliť hoc aj desať stranovú recenziu, no to by ste jednak čítali dozajtra a ďalej by som vám odhalil hlavné veci. Tie by mali ostať tajomstvom čakajúcim na odhalenie samotným hráčom. Iba tak Zelda zasiahne vaše vnímanie tam, kde si predsavzala.

Po príbehovej stránke začínate s hlavným hrdinom Link, ktorá jazdí na svojom „zvierati na vozenie“ zvanom Epona. Znova raz existuje proroctvo, ktoré pomaly čaká na svoje naplnenie. Vy, sťa mocný bojovník (alebo aspoň bojovník) opúšťate malú dedinku a vydávate sa za nebezpečenstvom. Dobrodružstvo, chrámy a nepriatelia číhajú na každom kroku. Prevažne v prvej polovici nájdeme viacero podobností s titulom  Ocarina of Time, no tie sú prepracované do tak krásnej obrazovej podoby, že to až berie dych. Hneď z voleja ste premenený na vlka a s ním idú ruka v ruke mnohé „beštiálne“ schopnosti. A ako zaujímavo potom vyzerajú boje. Nuž, naozaj riadne.
 
Hlavnou devízou titulu je ale ovládanie hlavného hrdinu. Ten v globále behá sem a tam a seká všeličo naokolo (mimochodom krásnym) mečom. Občas hodí nejaký ten úhybný pohyb a táto mechanika funguje na výbornú. A ako vlastne ovládate hrdinu? Nuž diaľkovým ovládačom od Nintenda a samozrejme aj nadstavbou ovládača s názvom Nunchuk. Už žiadne horúčkovité ťukanie tlačidiel, stačí jemne pohnúť ovládačom a sekanie môže začať. Tým jemným pohybom mám na mysli, že nemusíte svojimi ramenami švihať po celej izbe, aby Link urobil, čo chcete. Stačí náznak, chvíľa zvyku a nestojí vám nič v ceste. Vďaka tomu prežívate celé hranie omnoho intenzívnejšie a čo je dôležitejšie, neviem si predstaviť, ako som mohol doteraz hrať hry inak. Výhody ovládača sú jasné aj pri streľbe zo zbraní na väčšie vzdialenosti. To iba podčiarkuje celkový dojem z ovládania.

Svet Twilight Princess oplýva nebývalými rozmermi. Veľké množstvo miest, čaká na vaše odhalenie, ďalej sú tu ľudia (ktorí síce toho veľa nenahovoria), s ktorými sa môžete stretnúť a podobne. Prepracovanosť je hlboká, až to príjemne prekvapí. Za všetko spomeniem napríklad rybník. Na prvý pohľad úplne obyčajný, situovaný na rohu mapy. Ale to iba na prvý pohľad. Po priblížení sa a prvom hodení udicou (pomocou ovládača k Wii prirodzene) som tomu až po uši prepadol. Normálne by jeden až neveril, aké zaujímavé vie byť to chytanie virtuálnych rýb. 

Hra nie je ľahkou a poriadne otestuje vaše mozgové závity. Bočné úlohy a rôzne hlavolamy nepatria do roviny elementárnych. Napodiv ich riešenie nebýva zložitým, ale kým naň prídete, víkend vám prejde pod rukami ako napríklad mne. Avšak to hodnotím jednoznačne pozitívne. 

Obrazová stránka je na dokonalej úrovni. Tie krásne široké prostredia, kde vidíte doslova až do diaľky druhého monitoru. Vybavenie módom progressive-scan umožňuje hrať hru v širokouhlom zobrazení 16:9. Na postavách a ich animáciách je pekne vidieť, že sa tvorcovia nechali inšpirovať do sýtosti a vyhrali sa s nimi. Aj také zobrazenie vody. No úplne sa v nej chcete okúpať. Taká priezračná, čistá, ale neoblizujte monitor. Nie je reálna, aj keď tak na prvý pohľad vyzerá.

Titul The Legend of Zelda: Twilight Princess je najlepším titulom v doterajšej histórii série Zelda. Príbeh, obrazová stránka, no a hlavne perfektná hrateľnosť, to sú jeho najdôležitejšie črty. Jediné, čo sa jej dá vytknúť, je zvuková stránka a nenahovorenie postáv. Ale nevadí, ja som unesený a tento pocit len tak ľahko neodíde. ... A davy skandujú: Nech žije Wii! Nech žije Wii! ...

naše hodnotenie: 90%